Rozprávka.-krátky prozaický, zriedkavo - veršovaný útvar, spravidla vymyslený príbeh, ktorý má za cieľ poučenie a pobavenie malých čitateľov alebo poslucháčov. Bola raz pekná rozprávka o mačiatkach. Uhádnite, deti, kde tá rozprávka bývala? Kdeže inde – v knižke! Keď deti knižku otvorili, uvideli veľa obrázkov. A na obrázkoch mačiatka. Jedno biele, druhé čierne, tretie strakaté, štvrté okaté a to piate aké? Také všelijaké. Mašličku malo na hrdle...... Takto  sa začínala rozprávka, ktorú nám každý večer pred spaním čítala mamička, babka či dedko. Ten čas je už dávno preč. Vyrástli sme, začali sme chodiť do škôlky, potom do školy. Dnes už málokto z nás siahne po peknej rozprávkovej knižke. A tak sa naši učitelia rozhodli, že nám v piatok 15. marca  pripomenú, aké to bolo, keď sme boli malí a počúvali rozprávky. Keďže rozprávky sa rozprávajú na dobrú noc, prišli sme do školy o piatej popoludní. Rozdelili nás do 4. družstiev a začali sme navštevovať 7. rôznych rozprávkových komnát, v ktorých sme plnili rozprávkové úlohy. Najhoršie pre nás bolo, že sme nesmeli prehovoriť, kým nám strážca komnaty neotvoril ústa. Na chodbách na nás číhali lúpežníci a iné strašidlá, pred ktorými sme si museli ubrániť dukáty, ktoré sme dostali za vyriešené úlohy. A to bolo naozaj ťažké. Po vyriešení ťažších i menej ťažších úloh sme sa všetci stretli v spoločnej komnate, kde na nás čakali strašidlá, bosorky a iné rozprávkové bytosti, ktoré nás celú dobu strážili i strašili a podali kráľovnej zvesťo našom počínaní. Spoločne sme si spočítali dukáty a indície a išlo sa opäť súťažiť. Víťaz môže byť len jeden a nakoniec to bolo družstvo č.3. Po dobrom čaji a sladkostiach sme ospalí ale plní vzrušujúcich zážitkov  čakali na našich rodičov.

piataci z Hviezdoslavky